Tajuplný ostrov

Čítali ste niekedy príbeh, ktorý vás tak uchvátil, že ste sa stali jeho súčasťou? Niečo ako Nekonečný príbeh? My sme takýto typ príbehu prežívali na krúžku. Ocitli sme sa v príbehu o Tajuplnom ostrove.

Na začiatku každej etapy sme si prečítali kúsok príbehu spolu s Aďou a Evkou. Príbeh nás zaviedol na loď plnú chlapcov, ktorí túžili po dobrodružstve. Tento sen sa im splnil – stroskotali na opustenom ostrovčeku, kde im ich kapitán veľmi pomáhal a viedol ich. Spoločne zažívali rôzne príbehy...

Našou prvou úlohou teda bolo otvoriť fľašu, ktorú nám poslali stroskotaní chlapci a... vytiahnuť z nej lístočky a poskladať odkaz. Každé z detí si chcelo fľašu otvoriť samé, takže ako úvodná aktivita sa ujalo otváranie a zaštupľovávanie fľaše :-D Vytiahnuť lístočky bez toho, aby v hrdle ostali prsty, také ľahké nebolo, ale podarilo sa. Skladať a čítať správu už bola maličkosť.

Každý ostrov treba poriadne spoznať a zmapovať. Tu sme teda využili kartografické poznatky všetkých stupňov základnej školy a podľa vlastnej fantázie deti nakreslili mapu – vždy jeden, dvaja kreslili a deti sa pri zhotovovaní mapy striedali.

Aby chlapci v príbehu dobre videli na more, či im neprichádza na pomoc nejaká záchranná loď, bolo potrebné zhotoviť rozhľadňu. My sme sa premiestnili do parku, kde je vysoká tyč na šplhanie. Deti sa tak vyšplhali až celkom hore a stade videli, ako...

Ako vyzerá ich do ich príchodu opustený ostrov. Jedna skupinka chlapcov z príbehu sa na výskumnej výprave po ostrove stratila. Kamaráti ich našli pri rieke. A tu vyvstáva otázka: „Čo je to Ariadnina niť?“ V našom prípade to bol špagát natiahnutý pomedzi stromy. Deti mali za úlohu so zaviazanými - zatvorenými očami sledovať niť a dostať sa do cieľa.

Jednej noci chlapcov zobudili tajomné zvuky. Boli to divosi. A akí! Ich kamaráti :-) Preto sme sa na divochov zahrali i my. Emmka ako dobrovoľníčka sa podujala na to, že sa nechá ozdobiť kvetmi, lístočkami i konárikmi a spoločne si s ostatnými zatancovala tanec divochov.

Keďže sa v našom príbehu prihnala silná búrka, bolo potrebné rýchlo zabezpečiť dostatok dreva do pece na varenie. Naše deti teda povstali a v časovom limite pozháňali pekná kôpku konárikov a dokonca i šišky. Veru, mali by sme na čom variť :-D

Časom prichádza čas na jedlo. A to sa práve našim dobrodruhom míňalo. Prišli hladové dni. Pre nás to znamenalo rozlúštiť odkaz písaný morzeovkou, v ktorom stálo, že keď dostanú olovrant, majú ho podarovať svojmu kamarátovi. No nik samozrejme neostal hladný :-)

Raz pri výprave po okolí našli chlapci podivný nález – plané zemiaky. Poklad nad poklady – od hladu nezahynú. A veru ani naše deti. Ich úlohou bolo po návrate do rytierskeho sídla nájsť a pomenovať 30 rastlín, ktoré u nás rastú. A vedeli – učiteľky biológie môžu byť hrdé :-)

Jedného dňa sa chlapcom podarilo nájsť v potoku drobné zrniečka zlata. Ako sme ich hľadali my? Tiež vo vode. Boli to sklenené guľôčky. Milé pri tom boli grimasy našej Lenky ;-)

Tesne pred koncom sa chlapcom stala strašná vec – takmer niekoľkí z nich zahynuli pri love rýb v búrkovom počasí a pod dohľadom hladných žralokov. Len veľká sila a odhodlanosť ich kapitána všetkých zachránila. Aj naši dokázali, že majú veľkú silu. Dokázali visieť na rebríku pekných desiatok sekúnd :-)

A tak sa príbeh chýli ku koncu. K dobrému koncu. Prichádza totiž loď, zachraňuje chlapcov a naše deti taktiež odchádzajú domov.

Verím, že sa im hra páčila a teším sa na ďalšie dobrodružstvá s našimi deckami :-) Totiž práve takéto podobné príbehy budeme prežívať i počas Letných aktivít ;-)