To strašné slovo Smrť vs. Život

Smrť je strašiakom minulých i dnešných čias. Je symbolom nerozlučného rozdelenia. Je to tabu našej spoločnosti. Skrátka sa popiera a nerozpráva sa o nej.

Čoho sa to vlastne bojíme? Z čoho máme strach? Všeobecne väčšinou z nepoznaného. Keď niečo nepoznáme, nevieme, čo nás čaká, dostaneme strach. Keď ide prvý krát škôlkar do škôlky, má strach. Keď ide prvák do školy, bojí sa. Keď ideme prvý krát na celkom cudzie miesto, máme obavy. Nevieme, čo na nás vybafne.

Ale čo keby sme boli takí vnímaví a dokázali na 100% dôverovať svojim rodičom, že škôlka a škola sú krásnym miestom plným hier, poznatkov a oni pre nás poobede prídu a zas budeme spolu? Čo keby sme si cez známych, internet, telefonicky pozisťovali, aká je naša zatiaľ neznáma krajina? V ideálnych prípadoch nás čakajú iba príjemné prekvapenia.

Dnes naozaj navonok strácame svojich blízkych. Odchádzajú a my ich nemôžeme opäť objať. Odchádzajú mladí ľudia, deti, starší. Ako to prežívame? Máme pocity straty, bolesti, hnevu, osamelosti... Ale čo keby sme „zatelefonovali“ do neba – do duchovného sveta a opýtali sa, čo nás čaká? Čo keby sme sa opýtali našich blízkych, ako sa im v duchovnom svete darí? Nielen podľa môjho názoru – naši drahí čakajú na tieto otázky a na jednu veľmi dôležitú – „Ako ti môžem pomôcť?“ Naši prastarí rodičia nám chcú pomáhať, pretože sme ich potomkovia, ktorých ľúbia. A my máme pri našich každodenných povinnostiach možnosť pomáhať im – pomáhať im naplniť náš spoločný celosvetový cieľ – megarodinu šťastia a pokoja, ktorá bude prepojená putami lásky i cez dva brehy :-)

Áno, je tu ale jedna podmienka, aby všetko fungovalo – musíme mať čisté a dobré srdcia. Ja verím, že naše deti ich také majú a budeme sa snažiť ich povzbudzovať k čistému životu, aby oni mohli povzbudzovať nás dospelých.

A kde sa podelo strašné slovo Smrť? Spojilo sa so životom. Stal sa z neho prirodzený prechod z jednej dimenzie bytia do druhej. Z konečnej do večnej :-)

Nuž a po zamyslení šup rovno do práce. Zahájili sme poslednú skúšku na vystúpenie a ak zoženieme autobus, na budúci týždeň sa tešíme na starkých v Nitrianskej Strede :-)

Pred koncom nášho stretnutia sme sa rozhodli, že pôjdeme na cintorín zapáliť kahančeky za všetkých, ktorých máme radi a už odišli do duchovného sveta i za tých, ktorých nepoznáme a na ktorých nik už nespomína...