Zima, zima a zazimované chrobáčiky

Prísť a nikde nikoho. Všade tma, veci rozhodené, akoby sa z momentu na moment všetci len tak vyparili. To boli moje pocity, keď som prišla za deťmi na krúžok. Ale nebolo to celkom tak...

Deti sa stretli s Aničkou a pustili sa do ďalšej časti príbehu o chrobáčikoch od Jana Karafiáta. Čítali – a som rada, že sa čítania nahlas chopili deti samé – a diskutovali o tom, aké je dôležité byť úctivý ku starším. Táto malá generácia už nepozná starý zvyk bozkávania rúk ako prejavu úcty k starším. No za to sa rozprávali, ako je to v dnešnej dobe a to nielen na Slovensku, ale vďaka Leuške aj v Japonsku. Klaňali sa potom jeden druhému, zdravili sa, zahrali sa i na princezné s pukrlíkmi a hravo hravou formou si uvedomili, aká dôležitá je úcta. S touto témou súvisí i téma rodiny. Nielen tej úzkej, ale i širšej. Naše deti si na krúžku uvedomujú hodnotu krásnych priateľských vzťahov, ktoré by mali panovať vo všetkých rodinách. A že sú hravé, ale nechcú klamať, o tom svedčilo i prekvapenie pre neskôr prichádzajúcich. Teda najskôr pre Lenku a potom i pre mňa – poschovávanie detí. Mala som sa im ozvať, keď budem blízko za dverami, aby sa Anička mohla pripraviť na svoje ďalšie povinnosti, ale deti ma nechceli oklamať – hlavným cieľom bolo totiž zazimovanie chrobáčikov :-) Že aké? Deti sa mi poschovávali po všetkých kútoch v záhrade – pod stromy, kríky, lístie :-D Celkom ako chrobáčiky v našom príbehu, keď sa pripravovali na zimu. Nájsť ich nebolo veru ľahké – všade tma a zákutia na našom dvore sú aj tajomné ;-)

Potom sme už stihli len dokončiť lampášiky, ktorých výrobu deti začali na predchádzajúcom predprázdninovom stretnutí a už sme sa lúčili. Nabudúce nás čaká jar, na ktorú sa už veľmi tešíme ;-)